Bratislava 18. januára 2020 (HSP/Matica/Foto:Facebook)

Názov nového volebného programu reVízia 2020 menšinovej maďarskej politickej strany Most je nielen pochybná a amatérska gramatická skomolenina slov vízia a revízia, ale aj drzá a agresívna provokácia. Historická pamäť slovenského národa pojmu revízia nemôže odkázať na nič iné, len na revíziu južných hraníc Slovenska, o ktoré sa od Trianonskej mierovej zmluvy usiluje Maďarsko a menšinoví politici v Slovenskej republike. Sami sa prezrádzajú svojim správaním a politickými programami

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

4. júna v tomto roku bude 100. výročie jej podpísania. Podobnosť čisto náhodná. Alebo chce strana kontrolovať, zmeniť, upraviť (význam pojmu revízia) svoj predchádzajúci volebný program? To asi nie, keď sa vo svojej podstate nijako od neho neodlišuje. Okrem toho, pojem vízia, ktorý sa tak s obľubou dnes používa významovo predstavuje prelud, vidinu, mylnú, zmätenú predstavu, zmyslový klam, halucináciu, fatamorgánu, ilúziu (slovenské slovníky), skrátka, nič dobré, seriózne a zodpovedné do budúcnosti.

Podstatou všetkých menšinových volebných programov v Slovenskej republike je nasmerovať čo najviac kompetencií štátu do rúk politickým zástupcom maďarskej menšiny, najmä tým, ktorí ešte pôsobia v južných samosprávach a čo najviac ich prepojiť s materským štátom – Maďarskom. Ich agendou je predovšetkým cielený, ale od štátu izolovaný hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj južných okresov SR, obchodné siete (podpora maďarsky hovoriacich podnikateľov), dopravná infraštruktúra (najmä cez slovensko-maďarské hranice, výstavbu všetkých slovensko-maďarských cezhraničných mostov a kômp iniciovala maďarská menšia v SR alebo Maďarsko), spárovanie ponuky a dopytu maďarských podnikateľov v neexistujúcej tzv. Karpatskej kotline, podpora duálneho vzdelávania (juh SR je väčšinou vidiecka oblasť a žije tu najmenej vzdelaných obyvateľov v SR), pochopiteľne v materinskom maďarskom jazyku, silné samosprávy podporujúce myšlienku budúcich menšinových maďarských (autonómnych) samospráv, zmenu územného členenia južných okresov a krajov SR, územné alebo regionálne samosprávy so špecifickým právnym postavením, maďarčinu ako druhý štátny jazyk, dve štátne občianstva a kolektívne práva menšín (reVízia 2020, volebný program MKS).

Sedem maďarských obchodných agentúr na juhu SR (celkovo 22 na územiach ôsmich štátov s maďarskou menšinou, Vyšná, M., SNN, 25/2017 ) a štedré finančné dotácie maďarskej vlády cez fondy a nadácie (fond G. Bethlena, nadácia Baross (Gabriel Baroš) a desiatky ďalších) pre „maďarských“ podnikateľov v SR a menšinové školy majú za úlohu ekonomicky „posilniť“ slovenský juh. Je naivné myslieť si, že to bude zadarmo.

„Prirodzené“ etnické regióny

Súčasné krajské členenie je potrebné zmeniť, ako inak, na „prirodzené“ kultúrne regióny (reVízia 2020, s. 8), teda podľa rozloženia príslušníkov maďarskej menšiny, resp. podľa pôvodných uhorských žúp. Slováci, ktorí tiež žijú v týchto oblastiach a to vo väčšine a na absolútnej väčšine slovenského juhu (takmer 70 % Slovákov v 18 južných okresoch SR) sú nepodstatní. Veď pre menšinových predstaviteľov je slovenský národ len tí, druhí, ktorí žijú s maďarskou menšinou (G. Bárdos, TA3, V politike, 12. 1. 2020).

Kto vie, aká je kritická situácia na juhu štátu v oblasti uplatňovania základných ľudských práv – účasti štátotvorného národa na riadení verejných záležitostí, vzdelávania v materinskom jazyku detí slovenských rodičov, obmedzovania prístupu k zamestnaniu obyvateľov s podmienkou ovládania menšinového jazyka v samosprávach, orgánoch štátnej správy, školách a podnikateľskej obci, nesprístupňovania informácií v štátnom jazyku samosprávami, sústavné ignorovanie štátneho jazyka a provokačné porušovania jazykového zákona musí považovať akékoľvek ďalšie menšinové požiadavky za obludnú provokáciu, vyvolávanie nenávisti, národnostného napätia a medzinárodných konfliktov.

Problém so zakladaním základných škôl s výučbou v štátnom jazyku v okrese Dunajská Streda nie je jediným prípadom, tento problém sa dotýka pravdepodobne až 30 tisíc Slovákov v južných okresoch, kde v samosprávach dominujú menšinoví poslanci. Prístup k účasti na riadení a chodu obcí a teda aj škôl s výchovným a vyučovacím slovenským jazykom (MŠ s VJS, ZŠ s VJS) dlhodobo nemajú zástupcovia slovenských záujmov vinou väčšinového volebného systému. Ide s najväčšou pravdepodobnosťou o nezanedbateľný počet, približne až 500 obcí, čo tvorí zhruba polovicu obcí na juhu štátu (celkom 1012 obcí, čo je cca 1/3 územia SR). Od roku 1993, teda už jednu generáciu slovenských detí v materských a základných školách s VJS na slovenskom juhu tak vychovali menšinové politické strany v duchu veľkomaďarstva prostredníctvom zriaďovateľov – územných samospráv.

Na revíziu to asi nestačí, treba presadiť rovnosť (rozumej nadradenosť) autochtónnych národností so štátotvorným národom  (ide najmä o samosprávy, kde nedominujú menšinové strany), zákon o postavení národnostných menšín (s novými menšinovými právami), školskú autonómiu, resp. „osobitné inštitúcie pre rozvoj národnostného školstva“ (reVízia 2020, s. 8,9). Školská autonómia je nevyhnutná najmä v tých samosprávach, v ktorých dominuje slovenské politické zastúpenie. Je všeobecne známou skutočnosťou, že presný počet takýchto obcí, rodín a detí maďarskej národnosti je pod dohľadom a pravidelne aktualizovaný.

Forum inštitút pre výskum národnostných menšín so sídlom v Šamoríne a nielen ten, dlhodobo pracuje na programoch a argumentoch na dosiahnutie najvyšších menšinových práv. V Maďarsku existuje štátna nadácia Teleki László Alapítvány, ktorá sa zaoberá výskumom a obnovovaním maďarského dedičstva za hranicami Maďarska, vyhľadávaním slabín a právnych medzier v slovenskom legislatívnom systéme a napokon aj riadením maďarskej menšiny na Slovensku (určuje napr. aj metodiku vyučovania na menšinových maďarských školách v SR, napr.. Na túto skutočnosť upozorňoval už pred rokmi náš historik Ladislav Deák a navrhoval zriadiť podobnú inštitúciu na Slovensku.

Viacnásobná identita a rozšírenie dvojjazyčnosti

Keďže počet príslušníkov hlásiacich sa k maďarskej národnosti prirodzene, ale nie rapídne klesá (o 1 % medzi rokmi 2001 a 2011, počet Slovákov klesol o 5 % v tom istom období) a menšinové politické strany by tak strácali svoju agendu je potrebné zmeniť určovanie menšinových práv na základe príslušnosti k materinskému jazyku (reVízia 2020, s.9). Počet občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti môže byť v najbližšom sčítaní zhruba 7,5 %, na základe materinského jazyka o 1 % viac. Problémom však môže byť viac ako 20 právnych noriem SR, ktoré prisudzujú nárok na menšinové práva na základe príslušnosti k národnosti. V nasledujúcom sčítaní obyvateľstva v roku 2021 si budú môcť občania priznať viac ako jednu národnosť a materinský jazyk. Ten, kto bude mať silnejšiu propagandu, bude mať aj viac príslušníkov k svojej národnosti. Revízia chce pripraviť širokú informačnú kampaň (reVízia 2020, s. 9).

Na juhu Slovenska je v 482 obecných úradoch zamestnaných takmer 90 % zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny, maďarčinu. Až 82 % zamestnancov obecnej polície ovláda menšinový maďarský jazyk. Z poslancov a starostov ovláda menšinový jazyk vyše 80 % (Stav podpory národnej identity… 16. 1. 2020). Aj tieto údaje jasne ukazujú, že kto neovláda menšinový jazyk, nemá prístup do samosprávy. Správy ministerstva kultúry o stave používania štátneho jazyka na území SR dokladajú, že najčastejšími porušovateľmi jazykového zákona sú práve samosprávy. Doposiaľ sa pokuta za porušenie zákona neudelila, postačili upozornenia, počet porušení sa však zvyšuje a situácia sa nezlepšuje.

Viacero právnych názorov upozorňuje, že názvy železničných staníc v maďarskom jazyku môžu byť uplatnené až po druhom sčítaní obyvateľstva, teda v roku 2021 a s menším počtom označených staníc. Politická svojvôľa sa uplatňuje aj pri neopodstatnenom násilnom presadzovaní dobrovoľnej dvojjazyčnosti v krajských samosprávach. Zo zákona vyplývajúce dobrovoľné používanie menšinového jazyka je už také prísne, že neobíde ani označenie verejných toaliet a smetiarskych nádob. Dvojjazyčné nádoby či úradné dokumenty sa tak nátlakovo a bez vyžiadania adresátov dostávajú aj do súkromia slovenských rodín na juhu štátu. V tejto anarchickej jazykovej situácii, kedy sú sústavne diskriminovaní príslušníci väčšinovej kultúry na základe jazyka, národnosti ba častokrát aj politického presvedčenia a štátny jazyk už dávno nemá prednosť pred ostatnými jazykmi bezočivo žiada „demokratická a občianska“ strana Most (rovnako ako MKS) dvojjazyčnosť a uzákonenie maďarčiny ako druhého štátneho jazyka. Samotní príslušníci maďarskej menšiny evidentne nemajú záujem o tieto nadpráva (správy splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny), napriek tomu maďarizácia bez zákonnej podpory alebo len na základe dobrovoľnosti pokračuje aj v absolútne slovenskom prostredí.

Ešte viac obohacujúcej kultúry na úkor slovenskej

Regionálna kultúra na juhu SR je už len malou drobnosťou v zamotanom klbku problémov na juhu. V obciach ovládaných menšinovými stranami je akútny nedostatok slovenskej kultúry. Kiná premietajú už len 30 % filmov v slovenskej verzii, väčšina filmov sa premieta v maďarskej verzii, kultúrne podujatia prostredníctvom samosprávnych organizácií (múzeá, galérie, kultúrne domy) obohacujú jazykovo zmiešané obyvateľstvo väčšinou v menšinovom jazyku častokrát s iredentistickým a provokujúcim obsahom. Riešením by mohli byť napr. štátne, účelovo viazané dotácie pre obce na slovenskú kultúru. Požiadavky volebného dokumentu Most by však mali ešte viac posilniť postavenie a rozpočet pre dotáciu maďarskej kultúry.

Menšinová strana Most považuje úroveň rešpektovania a ochrany ľudských práv za známku úrovne demokracie (reVízia 2020, s. 18). Sama však svojou „reVizionistickou“ politikou nabáda, realizuje a spolupracuje pri porušovaní základných ľudských práv a diskriminácii štátotvorného národa na južných územiach Slovenskej republiky. Bez vlastnej koncepčnej národnostnej politiky Slovenska a s ďalším pôsobením menšinových politických strán v Národnej rade SR či vo Vláde SR bude rozklad územnej súdržnosti a integrity takmer jednej tretiny územia Slovenskej republiky aj naďalej pokračovať.

Margaréta Vyšná

Sme pod neustálym tlakom


Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ


Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku

č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj