Bratislava 24. januára 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

V Bratislave riešili krajiny V4, ich parlamentní zástupcovia, otázky bezpečnosti a vzájomnej koordinácie v oblasti bezpečnosti

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke zľava za Poslaneckú snemovňu Českej republiky predseda Výboru pre bezpečnosť Radek Koten, za Národnú radu SR predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko

Na rokovaní sa zúčastnil náš predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť, Anton Hrnko (SNS),ďalej predseda podpredseda Výboru pre obranu a vynucovanie práva z Maďarska Simon Miklós, predseda Výboru pre bezpečnosť z Čiech Radek Koten, predseda Výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť Pavel Fischer, predseda Výboru pre národnú bezpečnosť z Poľska Michal Jach a tiež poľský predseda Výboru pre národnú obranu Jaroslaw Rusiecki.

Hlavným motívom stretnutia bolo predsedníctvo Slovenska Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Ako sa vyjadril Hrnko, všetci zúčastnení chápu unikátnosť formácie V4 a chcú ďalej “hlasnejšie presadzovali svoje záujmy v rámci zoskupení, v ktorých sa nachádzame”. Z podobných vyjadrení je čoraz viac jasne viditeľný protiklad medzi V4 a zvyškom Európskej Únie.

Podľa Hrnka v diskusii identifikovali  mnohé problémy, ktorými by sa mala OBSE zaoberať. Konkrétnejšie spomenul len situáciu na východe Ukrajiny – čo by tam Slovensko malo robiť po novom ale nebolo spomenuté. Ak my doplníme pána Hrnka, musíme byť skeptický  – dá sa predpokladať, že Slovensko v tomto bode bude ďalej skákať výhradne podľa toho, ako rozhodne minister zahraničia Lajčák. Zahraničná politika Slovenska je očividne už len v jeho rukách, predsedu vlády v týchto otázkach nevidno a parlament naozaj nemá právomoc ho ovplyvniť.

Ďalej Hrnko spomenul spoločne ako jeden prepletený problém migráciu, terorizmus a medzinárodnú kriminalitu. Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ladislav Csémi informoval partnerov na rokovaní o tom, ako Slovensko vidí problém ilegálnej migrácie, výzvy a riziká, ale aj o možných riešeniach. Je to ale príliš všeobecné informovanie o tom, aké “riešenia” boli na rokovaní predložené. Je V4 za úplné uzavretie hraníc Európy, Schengenského priestoru? Nie je možnosť, aby sa Slovenský parlament ukázal ako predstaviteľ slobodného a odvážneho národa a prejavil v tomto iniciatívu?

Asi nie, k tomu nedošlo – tak nás môže tešiť aspoň to, že bola skonštatovaná “vysoká zhoda” medzi rokujúcimi výbormi V4.

Za pozornosť stojí, že sa rokovalo aj o aplikácii smernice EU o zbraniach a strelive. Je to tá smernica, ktorá chce hrubo obmedziť práva na vlastnenie zbraní. Každá krajina EU ju musí zabudovať do svojich zákonov. Česká strana informovala, že už má vypracovaný návrh zákona, ktorým ju implementuje. “Zistili sme, že krajiny V4 skutočne pristupujú k týmto veciam podobným spôsobom” vyjadril sa Hrnko. “My sa určite detailne pozrieme na ich zámer a zistíme, akým spôsobom by sme ho mohli poprípade použiť v našom zákonodarstve, pretože smernicu skôr či neskôr aplikovať musíme”. To sa dá interpretovať tak, že všetky krajiny V4 sa snažia negatívny dopad smernice zmierniť až obísť.

Hrnko sa konkrétne vyjadril: “Z hľadiska legislatívnych výziev, ktoré nás čakajú s ohľadom na agendu Európskej únie, si dovolím upriamiť pozornosť na smernicu o kontrole nadobúdania a držby zbraní, ktorou sa Európska únia snaží harmonizovať toto prostredie, najmä s dôrazom na obmedzenie čierneho trhu so zbraňami, z ktorého napríklad pochádzajú zbrane slúžiace pri teroristických útokoch.”

Smernica sa však podľa Antona Hrnka v značnej miere dotkne najmä legálnych držiteľov zbraní a zbraní držaných legálnym spôsobom. “S takýmito zbraňami však bolo spáchané mizivé percento trestných činov, najčastejšie spájanými s osobnými tragédiami,” dodáva

“Je mojou osobnou výzvou v tejto oblasti podniknúť kroky tak, aby všetci legálni držitelia zbraní vyskytujúci sa naprieč celým spektrom spoločnosti od poľovníkov, cez kluby vojnovej histórie, súkromné bezpečnostné zložky a rôzne športové kluby pocítili tieto nevyhnutné zmeny čo najmenej za rešpektovania našich tradícií v tejto oblasti.”

Preto sa rozhodol otvoriť aj túto tému, aby v nej stredoeurópske krajiny vedeli hľadať dostatočné prieniky na spoločné kroky. “Musíme si uvedomiť, že aj zodpovední legálni držitelia zbraní zvyšujú mieru bezpečnosti v našej spoločnosti a zvyšujú našu obranyschopnosť. Práve preto vyzývam na spoločný dialóg legislatívnych orgánov krajín V4 aj v tejto oblasti.”

I keď aj tu treba vyjadriť skepsu, pretože slovenský návrh zatiaľ dopady smernice nezmierňuje. Za druhé, najlepšie by bolo smernicu ako celok odmietnuť – rokovanie parlamentných výborov by bolo na to vhodné miesto – ale k tomu nedošlo.

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR Lukáš Parízek vo svojej kapacite osobitného predstaviteľa pre slovenské predsedníctvo v OBSE prítomným poslancom predstavil ciele a priority slovenského predsedníctva OBSE počas roka 2019. Podľa neho je bezpečnostná situácia v Európe krehká a zdôraznil regionálnu prepojenosť v otázkach bezpečnosti – ľudovo povedané, ak si nepomôžeme sami či so susedmi, nik nám nepomôže.

“Svet sa stáva menším. Konflikt v jednej časti OBSE dnes dokáže ovplyvniť dianie v celom regióne. Situácia na Ukrajine denne dokazuje, že zásadná kríza môže vzniknúť kedykoľvek a kdekoľvek. Bezpečnosť nás všetkých nie je samozrejmá. Je našou povinnosťou predchádzať konfliktom a riešiť tie, ktoré už vypukli,” povedal.

Snahou musí podľa neho byť limitovanie negatívnych dosahov politických a vojenských sporov na civilné obyvateľstvo v týchto oblastiach. Či OBSE ale naozaj efektívne pomáha obyvateľom Donbasu, to by bolo na verejnú diskusiu s tými, čo dobre poznajú tamojšiu situáciu, s verejnosťou. Taká verejná diskusia niekde vo verejnoprávnej televízii ale nie je a ani tak skoro asi nebude.

Peter Vanád


Zdroj