Bratislava 31. januára 2019 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)

V záplave mediálneho šumu okolo pikantnej korešpondencie  Glváča s Alenou Zsuzsovou či mediálnej hystérie ohľadom kandidatúry Fica na post ústavného sudcu akoby zanikla správa, ktorá je vo svojich dôsledkoch podstatne zásadnejšia než aktuálny mediálny smog. Zásadná je v tom, že môže nadlho, minimálne na ďalšie volebné obdobie, predznačiť perspektívy jednej z najstarších politických strán po novembri 1989 – KDH

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke Alojz Hlina

Keď po volebnom debakli v roku 2016 získalo KDH len 4, 94 percenta hlasov a vypadlo tak z parlamentu, mnohí kresťansky orientovaní voliči čakali na jeho reštart. A on naozaj prišiel, otázne je, či spôsob, akým stranu uchopil Alojz Hlina, je práve najšťastnejší. Hlinovi sa nedá uprieť, že sa do čistenia „Augiášovho chlieva“ sa pustil s plnou vervou, bohužiaľ, jeho metódy často vyvolávali veľké kontroverzie a nepochopenie. Treba mu uznať, že v čase jeho príchodu bolo KDH silne funkcionárskou stranou a schopnosť mladých perspektívnych kádrov presadiť sa bola relatívne veľmi malá.  Kádehácka elita sa zabetónovala vo svojich pozíciách a všetky pokusy zmeniť to vyšli navnivoč (možno si ešte niekto spomenie na Procházkov pokus o zmenu stanov).

Až šok z volebného debakla otvoril „okno príležitostí“, ktoré sa Hlina pokúsil využiť. Najprv sa pokúsil zmeniť stanovy tak, aby čo najviac rozhodujúcich pák na reformu strany dostal do svojich rúk, respektíve do rúk najužšieho vedenia strany.  Po dlhom boji a až na druhýkrát sa mu podarilo stanovy zmeniť a zaviedol aj princíp rotácie kádrov trikrát a prestávka, pri kandidatúre do parlamentu. Iste, tento princíp je aj značne kontroverzný, nemusí totiž platiť, že skúsený politik je zároveň vyhorený, pasívny a nedokáže osloviť voličov. Problém je aj v tom, že tento model odmietol aj vo soft verzii, v ktorej ho aplikuje Matovič. Teda,   sa kádre striedajú, ale ak je niekto naozaj výrazný a má schopnosť osloviť  veľa voličov, tú šancu dostane ale na spodných priečkach kandidátky.

Ani toto však Hlina nechcel dovoliť a dôsledky na seba nenechali dlho čakať. Administratívnym vylúčením  spoluzakladateľky hnutia Anny Záborskej si zarobil na poriadny malér. Tá spolu s kolegom z Európskeho parlamentu Branislavom Škripekom, pôvodne z OĽaNO a poslancom NR SR Richardom Vašečkom, pôvodne z OĽaNO a neskôr z KDH zakladajú nový kresťansky politický subjekt.

V tejto fáze nie je podstatné hodnotiť ich primárne motivácie. Iste asi tá najväčšia je neochudobniť sa o možnosť kandidovať do Európskeho parlamentu. Už si tam zvykli a opustiť dobré bydlo nie je nič príjemné. Na strane druhej, tento politický projekt či táto politická iniciatíva môže pôvodnému KDH poriadne pustiť žilou. Pritom nejde o to, že by tento nový projekt nahradil KDH ako dosiaľ najsilnejšie sa profilujúcu stranu presadzujúcu kresťanské hodnoty. Ide o to, že aj odliv jedného či dvoch percent môže byť pre KDH, dnes oscilujúceho okolo šesť až sedem percent, smrteľné.

Paradoxne však, pre zakladateľov je oveľa zaujímavejšie a aj realistickejšie založiť nové hnutie, hoci aj ako politický  projekt ad hoc, s cieľom  dostať sa do Európskeho parlamentu. Tieto voľby majú totiž viacero špecifík. Tým najpodstatnejším je extrémne nízka účasť  voličov v týchto  voľbách – len okolo dvanásť až trinásť percent. To de facto znamená, že na zisk veľmi lukratívneho mandátu stačí približne 32-tisíc hlasov. Pre porovnanie: v parlamentných voľbách, v ktorých volebná účasť atakuje šesťdesiat percent, je minimálny zisk na kvalifikáciu do národného parlamentu niekde okolo 130-tisíc hlasov. Ak si pritom uvedomíme, že Škripek, Vašečka a v neposlednom rade aj Záborská majú za sebou relatívne silné osobné zázemie voličov, ktorí ich primárne volili ako osoby (u prvých dvoch je to úplne jednoznačné) a nie ako predstaviteľov strany, za ktorú kandidovali. Aby sme si osviežili pamäť treba pripomenúť, že Branislav Škripek ako kresťanský aktivista kandidoval v roku 2012 na kandidátke OĽaNO z absolútne nezvoliteľného šesťdesiateho štvrtého miesta a do parlamentu sa prekrúžkoval ako jediný, okrem pôvodnej štvorice zakladateľov okolo Igora Matoviča. Tento fígeľ zopakoval aj v roku 2014, keď tiež z nezvoliteľného tretieho miesta kandidátky OĽaNO preskočil Jozefa Viskupiča, čo mu asi nikdy nezabudne, a tým ho „vykrúžkoval“ z Európskeho parlamentu. Podobne Richard Vašečka ako známy pro-life aktivista bol jediný, okrem známej štvorice zakladateľov OĽaNO – Martin Fecko, Jozef Viskupič, Igor Matovič a Erika Jurinová, ktorý z pôvodnej squardy z roku 2012 obhájil svoj mandát aj v roku 2016.

Nový projekt kresťanskej strany teda disponuje osobami, ktoré požívajú veľkú osobnú či zosobnenú dôveru u voličov, čo je ich najsilnejšia zbraň a čo môže zásadne poškodiť KDH. V nastávajúcich voľbách do Európskeho parlamentu to ešte nemusí byť fatálne, ale ak svoju aktivitu budú rozvíjať aj v roku 2020, môže to byť pre snahy KDH dostať sa do prvej politickej ligy definitívna stopka.

Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN


Zdroj