Bratislava 8. marca 2019 (HSP/Foto:TASR-Marko Erd)

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS) vo svojom komentári pre portál Hospodárskych novín uviedol, že región Bratislavy síce má vysoké HDP na obyvateľa, no nie je celkovo vyspelejší a lepší pre život ako mnohé európske metropoly, ako to avizuje prieskum EÚ. Droba kritizoval aj metodiku, akou únia hodnotí jednotlivé metropoly.

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba

Juraj Droba hovorí o správe Eurostatu, ktorá zaradila Bratislavský kraj medzi desiatku najrozvinutejších regiónov Európskej únie.

“Máme HDP na úrovni 179 percent priemeru EÚ. Super! Až kým nevyjdeme za hranice hlavného mesta a nezisťujeme, či sa v Stupave, v Pezinku alebo v Senci žije lepšie ako v Prahe, Viedni či Paríži…”

“A vlastne nemusíme ani ísť za hranice Bratislavy. Sme naozaj bohatší ako Štokholm? Ako Salzburg? No s rukou na srdci si povedzme, že nie…”

Šéf BSK uvádza, že Eurostat hodnotí vyspelosť regiónov, no zohľadňuje iba jeden jediný ekonomický ukazovateľ. “Bratislavský kraj tak dopláca na štatistiku, ktorá síce zohľadňuje tvorbu HDP na regionálnej úrovni, no neberie do úvahy rozdielne ceny tovarov a služieb.”

“Nezohľadňuje ani ekonomickú silu obyvateľov regiónov vyjadrenú príjmami domácností. Laicky povedané, v Bratislave si za tie isté peniaze kúpite menej ako inde. Napríklad na východnom Slovensku kúpite trojizbový byt násobne lacnejšie ako na západe,” podotýka politik z SaS.

Je to podľa neho neférové. Navrhuje, že do štatistík je potrebné zahrnúť aj sociálne a environmentálne ukazovatele. Len tak budeme vedieť zhodnotiť vyspelosť regiónu komplexnejšie.

“Na základe Indexu sociálneho rozvoja, ktorý berie do úvahy ďalšie faktory, sme klasifikovaní na 181. mieste spomedzi 272 regiónov, čo predstavuje značný nepomer k ôsmemu miestu štatistiky Eurostatu. Možno to neznie tak dobre, no odráža to realitu. Aj my sa stretávame s rovnakými problémami ako inde na Slovensku. Ani my nemáme dostatok peňazí na budovanie ciest, na podporu ekologickej dopravy, na sociálnu inklúziu, na budovanie škôlok…”

Vysvetlil, že preto sa BSK zapojil do pilotného projektu Európskej komisie zavádzajúceho Index sociálneho rozvoja. Ten komplexne definuje sociálny progres krajín na základe 50 indikátorov a poskytuje konzistentné a merateľné ukazovatele pre všetkých 272 regiónov EÚ predovšetkým v sociálnej a environmentálnej oblasti. Ekonomické ukazovatele v indexe zámerne absentujú.

“A áno, to, že sme papierovo bohatí, nám berie eurofondy. Vďaka našej tabuľkovej rozvinutosti máme nižšie spolufinancovanie. Tam, kde iní dostanú z eurofondov 85 percent, my dostaneme iba 50 percent a 45 percent nám musí, na úkor ostatných, prispieť štát.”

Doplnil,že v predchádzajúcom programovom období si sedem slovenských žúp v rámci Regionálneho operačného programu cez 81 projektov rozdelilo na rekonštrukciu regionálnych ciest takmer 160 miliónov eur.

“Bratislavský samosprávny kraj vo svojom operačnom programe nedostal ani cent. Na materské a základné školy si zvyšok Slovenska rozdelil 602 miliónov eur. Bratislavský kraj musel vymyslieť nástroj – Integrované stratégie rozvoja mestských oblastí, kde bolo podporených 11 materských a 10 základných škôl spolu za takmer 6,8 milióna eur.”


Zdroj