Bratislava 12. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR/DPA-Patrick Pleul)

Opatrenia navrhované stranou Most-Híd v daniach a odvodoch by pre rozpočet znamenali výpadok stoviek miliónov eur. Dopady zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane, ako aj úpravy sadzieb poistného na sociálne poistenie prepočítala z vlastnej iniciatívy Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane by podľa návrhu Mosta-Híd stálo verejný rozpočet v budúcom roku 169 mil. eur, o rok neskôr 333 mil. eur a v roku 2021 by bol dopad 340 mil. eur

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Zmeny v sadzbách poistného Sociálnej poisťovni by zase znamenali negatívny dopad v budúcom roku na úrovni 177 mil. eur, o rok neskôr 190 mil. eur a v roku 2021 v objeme 203 mil. eur. V plnom vplyve by tak tieto návrhy spoločne znamenali výpadok cez pol miliardy eur.

Pri prvom opatrení poslanci Mosta-Híd navrhujú zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane v dvoch krokoch. V roku 2020 sa má koeficient zvýšiť z 19,2 na 21-násobok životného minima a od roku 2021 na 22,7-násobok. Prepočty rozpočtovej rady pre budúci rok pritom počítajú s výpadkom z dane z príjmov v objeme 185 mil. eur, na druhej strane vplyvom zvýšenia disponibilných príjmov ľudí s nárastom príjmov na dani z pridanej hodnoty o 15 mil. eur.

Keďže dane z príjmov fyzických osôb idú do rozpočtov samospráv, celé toto opatrenie by zostalo na ich pleciach. Spomínaných 15 mil. eur z dane z pridanej hodnoty by, naopak, išlo do štátneho rozpočtu. Zmena parametrov pri nezdaniteľnom minime by pritom pri plnom vplyve v roku 2021 znamenala zvýšenie disponibilného príjmu rodín priemerne o 0,8 %, teda o 8,4 eura mesačne.

Druhým opatrením Most-Híd navrhuje od budúceho roka znížiť sadzby poistného na invalidné poistenie o 1 percentuálny pre ekonomicky aktívne obyvateľstvo aj pre štát za svojich poistencov. Navrhuje tiež zvýšenie sadzieb na starobné poistenie o 4 percentuálne body a zároveň zníženie sadzieb do rezervného fondu solidarity o 4 percentuálne body, pre štát o 1,25 percentuálneho bodu.

Zmena sadzieb poistného na starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity platené ekonomicky aktívnym obyvateľstvom by nemala vplyv na saldo verejnej správy, keďže ide len o presun medzi jednotlivými fondmi poistenia. Zmena sadzieb poistného pre štát je transferom medzi subjektami verejnej správy, zohľadnila by sa zrkadlovo na výdavkovej strane štátneho rozpočtu a príjmovej strane Sociálnej poisťovne. Navrhované opatrenie by tak ovplyvnilo verejné financie len cez pokles výnosu poistného na invalidné poistenie platené ekonomicky aktívnym obyvateľstvom.

Rozpočtová rada pred časom preratúvala taktiež dopad daňových návrhov ďalšej koaličnej strany SNS. Tá navrhuje okrem iného zníženie sadzby korporátnej dane z 21 % na 15 % a zníženie dane z pridanej hodnoty na všetky potraviny na 10 %. Rada začiatkom marca vypočítala, že tieto návrhy by v rozpočte znamenali výpadok až 1,35 mld. eur. Zo samotného zníženia dane z príjmov právnických osôb by podľa rozpočtovej rady hrozil výpadok 800 mil. eur. Predseda SNS Andrej Danko však vtedy na prepočty rady reagoval slovami, že sú „vycucané z prsta“. Už v minulosti sa totiž podľa neho potvrdilo, že po znížení korporátnej dane môže jej výber dokonca stúpnuť.

Návrhy koaličných opatrení, ktoré môžu mať výrazný dopad na budúcoročný volebný rozpočet, majú byť pritom už v najbližších dňoch témou rokovaní koaličných partnerov. Za predkladateľa rozpočtu, teda rezort financií, chce o nich ešte do nástupu nového ministra Ladislava Kamenického rokovať premiér Peter Pellegrini, ktorý je vedením rezortu dočasne poverený. Tvrdí, že pri predložených návrhoch vidí priestor na dosiahnutie kompromisu tak, aby plnili svoj účel a zároveň nezdevastovali verejné financie.


Zdroj