Bratislava 12. decembra 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

V roku 1835 napísal francúzsky filozof Auguste Comte v svojom prírodovedeckom traktáte, že nikdy sa nič nedozvieme o chemickom zložení hviezd a planét, pretože sú od nás veľmi ďaleko

Ilustračné foto

Len krátko potom ale nemecký fyzik Jozef Fraunhofer objavil, že v spektre Slnka možno pomocou spektrografu vidieť čierne línie a keď sa toto absorbčné spektrum podrobí analýze, tak je možné identifikovať všetky chemické elementy, ktoré sú v Slnku.

Fyzik lord Kelvin vyhlásil v roku 1895, že nijaké stroje, ktoré sú ťažšie ako vzduch nebudú nikdy schopné vzlietnuť a lietať.

Ale už o osem rokov neskôr vzlietli a lietali bratia Wrightovci so svojím lietadlom, ktoré vážilo 340 kilo a bolo samozrejme podstatne ťažšie ako vzduch.

Viacerí poprední fyzici v 19. storočí, ale mnohí fyzici ešte aj začiatkom 20. storočia prehlásili, že hypotéza čiernych dier je obrovský a nereálny nezmysel.

Hypotézu vyslovil ako prvý na svete jeden geológ v roku 1783. Dnes sú tieto mysteriózne objekty samozrejmosťou pre každého astrofyzika.

Svojou predpoveďou sa mýlil dokonca aj slávny Albert Einstein, keď v roku 1934 uviedol v jednom americkom magazíne, že jadrovú energiu, nedokážeme nikdy využiť.

Ale v roku 1942 bola zrealizovaná v laboratóriu prva atómová reťazová reakcia.

V roku 1956 usúdil astronóm Richard van de Riet Woolley, že veriť na cesty do kozmu je totálnym nezmyslom.

Len o rok neskôr krúžil ruský Sputnik okolo Zeme a v roku 1961 to iste urobil aj prvý človek v kozme – Jurij Gagarin.

Roman Bednár


Žiaden obsah na tejto stránke nie je spoplatnený

Vážení čitatelia, žiaden článok na tejto stránke nie je spoplatnený, čo je dôvodom, prečo musí byť na nej viac reklamy. Chceme vás preto poprosiť o trpezlivosť a zhovievavosť. Vieme, že reklama je niekedy otravná, ale pomáha dofinancovať prevádzku vášho obľúbeného portálu. Chceme sa tiež obzvlášť poďakovať tým, ktorí nás finančne podporujú. Ak sa k nim chcete pripojiť, kliknite sem.

Zdroj