Aachen 23. januára 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Martin Meissner)

Francúzsko a Nemecko podpísali zmluvu o prehĺbení partnerstva. Jej obsah je ale len povrchne známy

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke zľava nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron

V roku 1963, 22. januára, bola podpísaná Elyzejská zmluva v Paríži. V ten istý deň roku  2018, teda po vyše polstoročí, bola podpísaná v Aachene Zmluva o kooperácii a integrácii. Tú prvú podpísali Konrad Adenauer a Charles de Gaulle, historické postavy. Tú druhú podpísali Emmanuel Macron a Angela Merkel – dve osoby, ktoré sa na lacnej analógii chcú priživiť.

Nová zmluva zavádza silnejšie spojenie medzi dvoma regionálnymi európskymiveľmocami. Pozrime sa ale bližšie, čo vlastne nová zmluva obsahuje:

Bezpečnosť

Francúzsko a Nemecko “prehĺbia svoju spoluprácu v zahraničnej oblasti a vo vonkajšej ako aj vnútornej bezpečnosti.”

Zaviazali sa, že si “poskytnú pomoc a podporu  všetkými prostriedkami, vrátane ozbrojených síl, v prípade agresie proti ich zemi”.

Bude vytvorená “Francúzsko-nemecká obranná rada bezpečnosti”. Jej cieľom je, ako povedala Merkelová, vytvoriť “jednotnú vojenskú kultúru”, ktorá “prispeje k vytvoreniu Európskej armády”.

Diplomacia

Prijatie Nemecka ako stáleho člena do Rady bezpečnosti OSN je priorita Francúzsko-Nemeckej diplomacie. Tie dve krajiny budú koordinovať svoje postoje vrámci OSN a zjednotia EU postoje vrámci OSN.

Medzihraničné pomery

Zmluva sa postará o “lepšie spojenia medzi občanmi a podnikmi na oboch stranách hraníc”, so “zrýchlenými procedúrami” a vytvoria “cezhraničnú komisiu”.

Cieľom je dosiahnuť bilingualizmus (francúzsky a nemecký) v pohraničných oblastiach, bez toho, aby sa zmenil “administratívny jazyk”.

Ekonómia

Oba štáty si dávajú za spoločný cieľ vytvoriť “Francúzsko-nemeckú ekonomickú zónu so spoločnými pravidlami” a  dávajú si ako prioritu “zjednotenie obchodných zákonov”.

Zriadi sa “Francúzsko-nemecký  výbor ekonomických expertov” zložený z 10 nezávislých členov zodpovedných pre tvorbu “odporúčaní pre ekonomické akcie”.

Bude vytvorený “občiansky fond”, ktorý bude podporovať priateľstvo a cezhraničné iniciatívy, od bilinguálnych materských škôlok až po linky verejnej dopravy.

Paríž a Berlín sľubujú “spojené projekty” v oblasti energie, obnoviteľnej energie a energetickej efektívnosti.

Jazyk

Paríž a Berlín chcú zjednotiť svoje edukačné systémy “zorganizovaním vzájomného učenia partnerského jazyka”.

Kooperácia inštitúcií

Mnohoročné projekty od rekonverzie atómovej elektrárne Fessenheim až po Francúzsko-Nemeckú jednotnú digitálnu platformu a spoluprácu na umelej inteligencii.

Raz za štvrťrok sa člen partnerskej vlády zúčastní na zasadaní druhej vlády.

Regióny

Bude zriadený špeciálny “európsky status” pre región Alsasko.

Toľko súčasné informácie zahrňujúce to najdôležitejšie o zmluve. Čo dodať?

Jazykovo sa nepodarí prekonať bariéry, ktoré ležia medzi týmito dvoma národmi už vyše tisíc rokov.

Špekulovanie s regiónom Alsasko je zahrávanie sa s odisteným granátom.

Zavádzanie ekonomických “expertov” a ekonomického dirigizmu nemá šancu na úspech na žiadnej z tých dvoch strán hraníc.

Skutočné spojenie armád do jedného celku je pre jazykové a kultúrne rozdiely, ale najmä pre rozdielne mocenské zámery,  iluzórne.

A zaradenie Nemecka do Bezpečnostnej Rady? Ako boj proti “nacionalizmu” v Európe? Takýmto spôsobom nemožné. Je to možno základný bod zmluvy pre Nemecko, ale na druhej strane niečo, čo Francúzsko považuje aj tak za nesplniteľné, takže k tomu nedôjde.

Pokus rýchlo spájať dve krajiny, Francúzsko a Nemecko, explicitne rozbíja myšlienku Európskej Únie ako spoločenstva mnohých rovnoprávnych štátov. Je doplnkom odchodu tretej mocnosti, Británie, z EU – je vlastne vyhllásením Frankogermanxitu.

Boli sme proste svedkami historickej frašky, ktorou sa dvaja hlavní aktéri dostali nie do histórie, ale do knihy najväčších komikov, ešte pred Chemberlaina a Chruščeva. Je jasné, že Angela Merkel chce vykonať pred odchodom do pekla nenávidených osôb niečo štátotvorné, a že Emmanuel Macron chce mať konkrétnu moc ako cisár – ale tentoraz už prekonali všetky limity. Ak by si obaja nasadili napoleonovský trojhranný klobúk, nemohli by pôsobiť viac vyšinutí.

Možno predpokladať a oprávnene dúfať, že tento ich cirkus sa prejaví pri májových voľbách do EÚ parlamentu.

Za pozornosť stojí aj to, kto v našich pomeroch klesne tak hlboko, že túto frašku privíta. Zatiaľ tak urobila iba pionierka Csefalvayová. Pripojí sa aj niekto dospelý? Je schopný niekto, kto nemusí a nie je pod vplyvom alkoholu, toto podporovať?

Peter Vanád


Zdroj