Peking 25. marca 2020 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

„Už nemôžeme byť ľahostajní!“ vyhlásil čínsky prezident Si Tin-pching na začiatku minulého mesiaca pred najvyššími predstaviteľmi, pričom poukázal na riziká spojené s jedlom z voľne žijúcich živočíchov pre verejné zdravie. 24. februára vydal 13. národný ľudový kongres rozhodnutie „Komplexne zakázať nezákonný obchod s voľne žijúcimi zvieratami, odstrániť zlé návyky konzumácie divých zvierat a chrániť zdravie a bezpečnosť ľudí“

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Pangolín

Tento a skorší zákaz trhov s voľne žijúcimi živočíchmi boli priamymi odpoveďami na obavy, že nový koronavírus, o ktorom sa predpokladá, že pochádza z netopierov, sa mohol preniesť na človeka prostredníctvom divého zvieraťa na predaj na mokrom trhu v meste Wuhan. (viac TU)

Genetické analýzy sa zatiaľ nestotožnili s určením vinníka, ale medzi prvoradých podozrivých patrí pangolín dlhonosý z čeľade šupinavcov. Cicavec podobný mravčiarovi, je na Západe prakticky neznámy, ale v Číne je cenený ako pochúťka a pre jeho údajné liečivé vlastnosti.

Pre podozrenie, že by mohol infikovať ľudí Covidom-19, bude pangolín nakoniec ušetrený a chránený. Ale bude naozaj?

Čína má zakázané obchodovanie s voľne žijúcimi živočíchmi už tri desaťročia, nezabránilo to však tomu, aby sa pangolíny stali najviac obchodovanými cicavcami na svete.

Prvý zákon o ochrane prírody v krajine pochádza z konca osemdesiatych rokov, rovnako ako oficiálny zoznam asi 330 ohrozených druhov. Napríklad nelegálne pytliactvo, pašovanie alebo obchodovanie s pangolínmi môže priniesť tresty odňatia slobody.

V roku 2000 Čína vydala regulácie pre viac ako 1 700 chránených druhov, ktoré sa považujú za biologicky alebo vedecky hodnotné.

V roku 2007 bol predaj výrobkov z pangolína mimo osobitne certifikovaných nemocníc a kliník zakázaný. V roku 2018 provincia Hubei, kde je Wu-chan, vytvorila asi 300 zón ochrany prírody a zakročila proti nelegálnemu lovu a obchodovaniu.

Ale nič z toho pangolínom nepomohlo. V januári 2019 bolo v jednej zásielke v Hongkongu zaistených deväť ton pangolínových šupín – ktoré podľa predpokladov pochádzajú z približne 14 000 zvierat. Mesiac na to, bolo v Malajzii objavených 33 ton mäsa z pangolínov a v apríli v Singapure 14 ton.

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Pangolín

Podľa správy skupiny WildAid z roku 2016, ktorá sa zaoberala ochranou voľne žijúcich živočíchov, bolo za posledné desaťročie odchytených viac ako milión pangolínov, čo tvorí až 20 percent nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi živočíchmi.

Podľa spoločnosti TRAFFIC, celosvetovej siete na monitorovanie obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi, bolo do Číny prepašovaných v rokoch 2007 až 2016 asi 90 000 pangolínov. V roku 2017 na základe Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín vstúpil do platnosti zákaz medzinárodného obchodu so všetkými ôsmimi druhmi pangolínov (Čína je jeho zmluvnou stranou). Podľa čínskej organizácie na ochranu biodiverzity a ekologický rozvoj Číny sa v minulom roku čínsky pangolín stal „funkčne vyhynutý“ v Číne.

Za posledné dve desaťročia sa počet malajských pangolinov znížil o 80% a filipínskych a indických o 50%.

Jedným z problémov je to, že regulačný rámec v Číne nešpecifikoval, čo znamená divá zver. Presadzovanie právnych predpisov bolo deravé a existovali výnimky pre maloobchodníkov s licenciou, ako sú čínske lekárne a online predajcovia. Posledný zákaz má tiež medzery, ktoré umožnia obchod s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami na účely medicíny alebo výskumu.

A potom, samozrejme, existuje obrovský dopyt po pangolínoch, čo prináša pytliakom a predavačom veľké zisky. Cena živých pangolínov sa zvýšila z približne 14 dolárov za kg v deväťdesiatych rokoch na približne 600 dolárov dnes.

Pangolín sa považuje za pochúťku. Je známe, že miestni sa snažia zapôsobiť na hostí na vysokej úrovni smaženým mäsom z pangolína. Mäso je symbolom stavu.

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Polievka s ohrozeného druhu pangolina

Predovšetkým sa predpokladá, že majú liečivé vlastnosti. V jednom prieskume v roku 2015 až 70 percent čínskych respondentov uviedlo, že verí, že konzumácia pangolína môže vyliečiť reumatizmus, kožné ochorenia a rany. Ľudia sú o tom presvedčení, lebo veria že to má korene v tradičnej čínskej kuchyni a medicíne.

„Až na to, že naši predkovia to skutočne povedali inak,“ ozrejmil pre New York Times, čínsky novinár Wufei Yu.

„Chutí trpko a považovalo sa za jedovaté.“ zbierka receptov zostavená Sunom Simiaom, alchymistom dynastie Tang v roku 652 doporučuje: „V našich žalúdkoch sú číre choroby. Nejedzte mäso z pangolínov, pretože by ich to mohlo spustiť a poškodiť nás.“ Li Shizhen (1518-93) – bylinkár, prírodovedec a lekár – varoval, že ľudia, ktorí jedia pangolína, môžu mať chronické hnačky, záchvaty a horúčky“.

Staroveké texty tiež varovali pred jedením ľubovoľného počtu ďalších voľne žijúcich živočíchov vrátane hadov a jazvecov a iných tvorov, ako sú diviaky, o ktorých sa dnes predpokladá, že môžu prenášať choroby na ľudí.

Napriek tomu údaje získané z Baidu, čínsky ekvivalent Googlu, ukazujú, že 10 rokov pred objavením sa vírusu Covid 19 v období rokov 2009 až 2019 predstavovalo kľúčové slovo „pangolin“ 23% všetkých vyhľadávaní výrazu „divoké chute“. Predbehlo aj bambusových potkanov a cibetky.

Od minuloročného zákazu niektorých cibetiek, netopierov, svišťov – a pangolínov – sa na čínskych sociálnych médiách pri hľadaní toho, čo z divokých zvierat sa ešte dá jesť, najviac vyhľadávajú ropuchy.

„Preniesli pangolíny koronavírus na človeka? Je Covid-19 ich pomstou za to, že sme ich dostali na pokraj vyhynutia? V každom prípade im ďalší zákaz obchodovania a konzumácie pravdepodobne nepomôže, najmä kvôli výnimkám na lekárske účely. Namiesto toho je lepšie zamerať sa na súčasné mylné predstavy o tradíciách a zdraví – čo potvrzdujú aj stáročné texty“,uviedol čínsky novinár Wufei Yu.

Video 

Sme pod neustálym tlakom


Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ


Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku

č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj