Bratislava 16. decembra 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR- Michal Svítok)

Či už Veľká Británia z Európskej únie (EÚ) naozaj odíde alebo k brexitu napokon nepríde, posilní to jednotu európskeho spoločenstva. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol poslanec Európskeho parlamentu (EP) Vladimír Maňka (Smer-SD)

Na snímke sprava europoslanci Branislav Škripek, Eduard Kukan, Miroslav Mikolášik, Ivan Štefanec, Anna Záborská, Monika Flašíková Beňová, Vladimír Maňka, Monika Smolková

“Aj keby Británia odišla, práve na príklade negatívneho dosahu, ktorý bude odchod pre samotných Britov znamenať, si ostatné krajiny ešte viac uvedomia výhody, ktoré plynú z členstva v EÚ,” upozornil Maňka.

Aj Ivan Štefanec (europoslanec za KDH) vníma pozitívny efekt brexitu na spolupatričnosť a zodpovednosť ostatných členských štátov. “Pred dva a pol rokmi sme sa báli toho, či brexit nevyvolá ďalšie podobné kroky iných krajín, teraz sme však svedkami opaku, nikdy som necítil takú spolupatričnosť a zodpovednosť za budúcnosť EÚ, ako je to v súčasnosti,” uviedol Štefanec.

Hovorí aj o ďalšom pozitívnom efekte, ktorý brexit spôsobil. “To je poučenie o tom, že populizmus je slepá ulička neprinášajúca riešenia, ale len chaos,” zdôraznil. “Za dva a pol roka od referenda o vystúpení vládne na britskej strane chaos, kým v EÚ sme boli a sme pripravení rokovať,” poznamenal.

Maňka mieni, že o to viac sú v súčasnej situácii legitímne silnejúce hlasy na britskej strane volajúce po novom referende, ktoré by malo zodpovedať otázku, či Briti chcú skutočne opustiť EÚ.

“Ak by som mal pred sebou reálne fakty a videl, že brexit prinesie obrovské finančné škody, stratu pracovných miest a zhoršenie životnej úrovne, dal by som argumenty na stôl a opýtal by som sa ľudí, či naozaj chcú za takýchto podmienok odísť,” uviedol.

Obaja poslanci sa zmienili aj o alternatívnych podobách ďalšej spolupráce medzi Veľkou Britániou a EÚ – ako je napríklad zachovanie prístupu k spoločnému trhu. “Je to možné, ale pre Britániu to nemôže byť zadarmo,” upozornil Štefanec.

Maňka na to poukázal na príklade Nórska. “Za prístup k spoločnému trhu platí približne 900 miliónov eur ročne, keby sme to prepočítali na počet obyvateľov Veľkej Británie, tá by takto platila viac ako dnes prispieva do rozpočtu EÚ,” upozornil.

Europoslanci sa zhodujú, že je potrebné sa pripraviť aj na tzv. tvrdý brexit bez dohody s EÚ. “Bola by to najhoršia cesta, ale treba aj s ňou rátať, napokon je tu aj výzva EK o vytvorení krízového scenára,” upozornil Štefanec, pričom poukázal aj na dosah na Slovensko.

“Ako veľmi otvorená ekonomika a relatívne malá krajina by bola jedna z najpostihnutejších, ten dosah na Slovensko by podľa analýz bol štvrtý najhorší v rámci EÚ. Aj preto nám záleží na tom, aby sa tvrdý brexit nenaplnil,” dodal.

Maňka verí, že ak by aj prišlo k tvrdému brexitu, neznamenal by radikálnu zmenu podmienok pre občanov EÚ vrátane Slovákov žijúcich na území Veľkej Británie. “V Británii žijú tri milióny kontinentálnych Európanov, v EÚ zasa žije milión Britov, toto by sa asi rešpektovalo, že tí občania, ktorí tam žili doteraz, by tam mohli žiť ďalej podľa rovnakých podmienok,” povedal.

Maňka: Sankcie voči Rusku sú účinné

Sankcie Európskej únie (EÚ) voči Rusku majú svoj efekt. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal poslanec Európskeho parlamentu (EP) Vladimír Maňka (Smer-SD).

Ako príklad použil obmedzenia, ktoré sa týkajú ruských možností spolupracovať s európskymi bankami a dosahu tohto opatrenia na vnútorný finančný trh v Ruskej federácii. “Vypadli im peniaze, mali požičaných okolo 500 miliárd dolárov, ktoré musia splácať, no ďalšie si požičiavať nemôžu. To malo za následok čerpanie z rezervných fondov, pričom niektoré z nich úplne vyčerpali a dôsledkom toho je rozhodnutie o zvýšení veku odchodu do dôchodku, ktoré museli v Rusku prijať,” konkretizoval dosah opatrení.

Priznal, že by bol najradšej, ak by sa sankcie skončili. “Na to je ale potrebné, aby Ruská federácia začala plniť minské dohody. Ak tak bude, EÚ je pripravená so sankciami skončiť,” vyhlásil.

Jeho kolega v EP Ivan Štefanec (KDH) je rád, že v otázke sankcií sa ôsmykrát prejavila jednotnosť EÚ. Upozornil, že nikto nechce za každú cenu robiť reštrikčné opatrenia, obmedzovať vzťahy s inými krajinami, no nemožno si zatvárať oči pred aktmi agresie a porušovania medzinárodného práva. “Sankcie sú práve tým mierovým nástrojom, ktorý môžeme v tejto situácii použiť,” pripomenul.


Zdroj