Moskva 13. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Maxpixel)

Najbližšia budúcnosť genetiky je spojená s liečením onkologických neurodegeneratívnych ochorení a prvé lieky sú na trhu. Sputnik o tom informoval odborník na molekulárnu biológiu, niekdajší vedec z Oxfordskej univerzity a teraz výskumný pracovník jednej z veľkých medzinárodných farmaceutických spoločností Grigorij Ryžakov

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Táto sféra sa bude v najbližšej budúcnosti zaoberať predovšetkým liečbou onkologických a neurodegeneratívnych ochorení. Určujeme sekvenciu DNA v rakovinových bunkách, to, ako sa mení, a volíme liečbu konkrétneho druhu nádoru. Je to budúcnosť, rozvíja sa to. A ďalej sa budú, samozrejme, rozvíjať technológie liečby chorôb s pomocou génovej terapie a s pomocou vírusov, napríklad použitie vírusov pri liečbe neurodegeneratívnych chorôb (Alzheimerova choroba, Huntingtonova choroba), a v tom vidím budúcnosť,povedal výskumník.

Podľa jeho slov dnes vedci aktívne pracujú na vývoji génovo modifikovaných buniek práve pre použitie v lekárstve.

V dnešnej dobe sú mnohé experimentálne spôsoby liečby rakoviny založené na tom, že sú pacientom odobraté bunky, ktoré sú nakazené určitými rekombinantnými retrovírusmi obsahujúcimi transgén, ktorý pomáha zabiť nádor. Následne sú tieto zmenené bunky injekčne podávané pacientovi. Táto technológia sa volá CAR Tcells,povedal vedec.

Upresnil ale, že sa nejedná o jedinú dostupnú technológiu v súčasnej dobe.

Iné technológie sú založené na injekcii vírusov pre liečbu dedičných chorôb, ako je hemofília alebo spinálna svalová atrofia. Prvé podobné lieky sú na trhu. Cena jedného takéhoto zásahu sa pohybuje od jedného milióna dolárov a viac. Cena je daná potrebou prilákať veľký počet ľudí a kapacít na výrobu tohto lieku,povedal vedec.

Problémy a výzvy

Podľa Ryžakova je aj naďalej prekážkou vysoká cena výskumu. Pokrok, ako poznamenal vedec, sa však nedá zastaviť.

„Existuje problém s cenou. Čím viac je práce, tým väčšie množstvo informácií je potrebné spracovať. Všetky technológie sú ale lacnejšie a objavia sa aj spôsoby spracovania veľkého objemu informácií. Existujú tiež rýdzo teoretické výzvy: ako vyvinúť modely zložitých systémov.“

„Ak sme predtým mali čo do činenia s jednoduchými modelmi s jednou alebo dvoma molekulami v roztoku, potom dnes hovoríme o zložitej bunke s mnohými tisíckami komponentov. A skrátka nemáme modely, s ktorými by sme dokázali spracovať informácie. Jednoducho sledujeme, ako sa tieto parametre menia, ale nevieme, ako sa to predpovedať. V tom spočíva ďalšia výzva: ako predpovedať správanie systémov, zvlášť potom u chorôb,povedal Ryžakov.

Myslí si, že moderná genetika za cieľ preskúmať to, ako najmenšie zmeny genómu, dokonca v nekódovaných častiach, ale v úsekoch, ktoré nemajú ku génu vzťah, ovplyvnia choroby.

Presne povedané chápeme, ako je usporiadaný genóm, avšak zatiaľ nevieme, akým spôsobom daný genóm vedie k rôznym funkciám, k rôznym následkom, dokonca aj z hľadiska metabolizmu: prečo ho majú jedni lepší, prečo sú niektorí ľudia odolnejší a iní menej, prečo sa u rôznych ľudí rôzne prejavujú choroby. Genetika bude stále viac a viac spojená s molekulárnou medicínou a v tejto sfére bude mať význam čisto technologický pokrok,povedal.

Vedec tiež oznámil, že skôr bolo treba odobrať celé tkanivo a určiť súbor DNA z mnohých buniek jedného tkaniva. Bolo teda potrebné veľa materiálu.

Kdežto dnes môžu výskumníci izolovať jednotlivé bunky a určiť sekvenciu DNA v jednej bunke Je to nová technológia. Dnes dokážeme sekventovat tisíce a tisíce nových buniek. Nové technológie v tomto smere zlepšili pochopenie mnohých vecí. Predtým sa, napríklad, myslelo, že zmeny v jednom géne spôsobia jednu chorobu, avšak dnes sme zistili rozdiely stoviek génov a pochopili, že mnoho chorôb zložitejší obraz,dodal vedec.

GMO človek je takmer realitou

V reakcii na otázku, či dnešní genetici dokážu vyvinúť geneticky modifikovaného nadčloveka, Ryžakov povedal, že dnes táto otázka nie je vedecký, ale skôr etický problém.

Génovo modifikovaný človek sa ničím nelíši od zvierat. Nie je problém vytvárať geneticky modifikované krysy alebo myši. S človekom to nie je problém genetický, ale etický. Bude to závisieť od rozhodnutia ľudí: či zmeniť niektoré vlastnosti človeka, dať mu isté vlastnosti nadčloveka, alebo či je to neetické, povedal vedec.

Svetové spoločenstvo, podľa jeho slov, ale tieto experimenty neschvaľuje a len ťažko ich v budúcnosti podporí.

Je to vlastne eugenika. A eugenika súvisí s nacizmom, preto s tým väčšina štátov nesúhlasí a nechce sa tomu venovať, pretože to môže mať za následok segregáciu ľudí a ich rozdelenie na nadľudí a obyčajných ľudí Vraj to robia v Číne. Vedci ale nemajú dosť informácií o tom, čo bolo skutočne urobené a v akom štádiu sa to nachádza. A zdá sa mi, že vedec, ktorý vykonal tieto zmeny, zmizol,povedal Ryžakov.

Čínsky vedec Che Ťienkchuej v roku 2018 šokoval svetovú verejnosť informáciou o narodení detí, ktorých DNA bola modifikovaná tak, aby organizmus dokázal čeliť nákaze AIDS. Po tomto vyhlásení bol podrobený vážnej kritike ako zo strany kolegov, tak zo strany úradov. Čínsky súd ho vlani v decembri odsúdil na tri roky väzenia a pokute.

Sme pod neustálym tlakom


Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ


Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku

č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj