Bratislava 9. október 2019 (HSP/Sputnik/Foto: Radovan Stoklasa)

Izraelská správa pre pamiatky informovala, že archeológovia objavili trosky veľkého starého mesta, ktorého vek sa odhaduje na viac ako 5 tisíc rokov. Informuje o tom správa na Phys.org

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Mesto objavili počas príprav na výstavbu diaľnice v blízkosti osady Harisa 50 km severne od Tel Avivu. Jeho plocha predstavovala 65 hektárov a malo šesť tisíc obyvateľov. Vykopali sieť ulíc, uličiek a námestí, tiež odvodňovacie zariadenia a sklady.

Archeológovia našli chrám a obhorené kosti zvierať, zrejme obetných. Medzi artefaktmi je hlava sošky, úlomky keramiky, kremíkové nástroje a kamenné nádoby. Podľa archeológov ide o unikátne nálezy, ktoré svedčia o existencii organizovanej spoločnosti a sociálnej hierarchie. Doteraz si historici mysleli, že v tom čase sa ľudia venovali poľnohospodárstvu a až neskôr začínali budovať mesta.

Pod troskami budov objavili znaky existencie ešte staršieho sídliska, ktorého vek odhadli na sedem tisíc rokov.

Stará obchodná stanica v ČR

Na konci augusta Sputnik informoval o tom, že pri výskume plánovanej trasy diaľnice D11 neďaleko Hradca Králové archeológovia z Filozofickej fakulty Univerzity Hradec Králové našli 7000 rokov starú obchodnú stanicu s kamennými nástrojmi.

“Prvá etapa výskumu prebiehala do začiatku leta 2017 a vzhľadom na rozsah stavby išlo o jeden z najväčších výskumov v ČR. Jeho extrémna náročnosť súvisela aj tým, že sa investor rozhodol začať výskum naraz v celej trase budovanej diaľnice. Druhá etapa je už pokojnejšia. Pracuje sa už len na miestach, ktoré boli predtým pre výskum neprístupné, “napísal archeológ Ladislav Rytier.

K najvýznamnejším objavom sa radí práve nález sídliska s keramikou z 5. tisícročia pred naším letopočtom. Spomínané sídliska už archeológovia poznajú z prvej etapy výskumu, teraz ale majú pracovnú interpretáciu, podľa ktorej by mohlo ísť o obchodnú stanicu

“Koncentrácia pravekých artefaktov, ako sú, napríklad kamenné nože, sekerky a oštepy, je skutočne vysoká,” uviedol archeológ Radomír Tichý.

Zaujímavé je, že, napríklad surovina na výrobu kamenných sekier je len z Jizerských hôr, nazývajú ju metabazit typu Pojizerí.

“To dokazuje orientáciu iba na tento zdroj, natoľko sa javil tento kameň užitočný v mladšej dobe kamennej. Oproti tomu surovina na výrobu štiepaných nástrojov, ľudovo nepresne známych ako pazúriky, je ďaleko pestrejšia. Donášala sa z územia dnešného Poľska, v prípade obsidiánu až zo Slovenska či Maďarska. V mladšej dobe kamennej teda každá osada musela byť tak trochu obchodným miestom,” vyhlásil Tichý.

Nezávislé spravodajstvo musí byť zachované!


Plánujeme skvalitniť užívateľské prostredie Hlavných správ a dať vám možnosť sledovať ich bez reklám.


č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Plánujeme prijatie ďalších redaktorov.


Podporte naše úsilie.

Zdroj