Bratislava/Brusel 14. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)

Prieskumy zatiaľ predpovedajú, že účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu (23. – 26. 5.) by sa mohla oproti poslednému hlasovaniu o niečo zvýšiť. Ide pravdepodobne o dôsledok toho, že mnohokrát abstraktná a v bežnom povedomí málo výrazná európska agenda sa v posledných piatich rokoch dostala do centra pozornosti aj tých Európanov, ktorí ju obvykle nesledujú – a to vďaka migrácii a tzv. brexitu. V rozhovore pre TASR to uviedla Zuzana Stuchlíková, šéfka bruselskej pobočky Inštitútu pre európsku politiku Europeum

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Za posledných 40 rokov má účasť vo voľbách do EP klesajúci trend. Podľa Stuchlíkovej zmienené témy pritiahli k európskej úrovni pozornosť a príklad brexitu, teda vystúpenia Británie z Únie, primal mnohých Európanov uvedomiť si, že ich členstvo nie je žiadnou samozrejmosťou.

“Výrazný nárast by som však nečakala, žiadny výrazný pozitívny zvrat nenastal. Najmä som skeptická k radikálnemu nárastu volebnej účasti v Česku, kde prieskumy predpovedajú až o desať percent vyššiu účasť,” uviedla.

Informačná kampaň podľa jej slov prebieha na mnohých úrovniach a ich viditeľnosť sa líši. Pripomenula, že Európsky parlament spustil vlani v lete kampaň tentorazidemvolit.eu. Vlastnú kampaň vedú politické strany na úrovni členských štátov i európske politické frakcie, ktoré podporujú kampane svojich spitzenkandidátov (kandidátov na šéfa Európskej komisie).

“Nie som v pozícii, keď by som mohla generalizovať, pretože situáciu napríklad na Slovensku nepoznám, ale v Českej republike sú všetky tri tieto kampane v zásade neviditeľné a vo verejnom priestore sa o európskych voľbách nijako nehovorí,” skonštatovala.

Čo sa týka prípadnej dezinformačnej kampane, Stuchlíková pripomenula, že tá bola európskymi inštitúciami považovaná za jedno z najväčších rizík nadchádzajúcich volieb a členské štáty EÚ dostali varovanie.

V tejto súvislosti uviedla, že eurovoľby sú v porovnaní s národnými voľbami možnou dezinformačnou kampaňou horšie ovplyvniteľné. Výsledok sa totiž skladá z 28 individuálnych kampaní, ktoré sú veľmi rozdielne. “V každej krajine do istej miery rezonujú iné témy; sú iné komunikačné stratégie… Čím nehovorím, že riziko nehrozí, len je v porovnaní s inými voľbami pravdepodobne menšie,” zdôraznila.

Budúce rozloženie síl v europarlamente je podľa nej v súčasnosti ťažké predpovedať, keďže z prieskumov vyplýva, že veľké percento Európanov sa bude rozhodovať na poslednú chvíľu. Hrozba zo strany antisystémových strán je však podľa nej reálna.

“Ak by tieto strany získali v europarlamente viac ako tretinu hlasov, mohlo by to rokovania inštitúcie paralyzovať, a to hlavne v situáciách, kde je potrebná dvojtretinová väčšina,” vysvetlila Stuchlíková.

Otáznou podľa jej slov stále zostáva príslušnosť maďarskej strany Fidesz k Európskej ľudovej strane (EPP) po voľbách, rovnako ako aj osud skupiny Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE).

Podľa Stuchlíkovej sa ponúkajú dva varianty väčšiny: stredová koalícia EPP, Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) a pravdepodobne ALDE, alebo pravicová koalícia EPP so skupinou Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a potenciálne ďalšími extrémne pravicovými stranami. “V každom prípade budú rokovania veľmi komplikované,” uzavrela.


Zdroj