Moskva 19. apríla 2019 (HSP/Rusvesna/Foto:TASR/AP-John Minchillo)

Američania nemajú spojencov, majú len svoje záujmy. Portál Rusvesna prináša informácie o tom, ako kvôli americkým sankciám, ktoré sú výhodné len pre USA stratili “západní európski partneri” Američanov už viac ako 100 miliárd USD, pričom straty Moskvy sú vyčíslené na približne 25 miliárd USD. Straty samozrejme nakoniec aj tak zaplatia daňoví poplatníci

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Američania svojou protiruskou politikou sledujú niekoľko hlavných cieľov. Prvým je zdržiavanie Ruska, ďalším zabrániť prepojeniu Európy a Ázie do jedného celku, pretože tento priestor by Američania už nekontrolovali a následne by sa ocitli  v izolácii.

A Američania v izolácii, bez možnosti parazitovať na svetových zdrojoch, navyše živiť sa vlastnou prácou – to je pre nich zaručená cesta do pekla a to nie je to, po čom Američania túžia.

Ďalším dôvodom, prečo Američania vyhrocujú vzťahy voči Rusku je snaha Američanov dostať Európu pod svoju kontrolu,  podobnú kontrole nad štátmi Latinskej Ameriky. Len tak bude Európa zlomená, stane sa americkou kolóniou, bude  prinútená kupovať staré americké zbrane, bude konzumentom predraženej americkej ropy, plynu či geneticky modifikovaných potravín s výrazne negatívnym dopadom na zdravie konzumentov.

Povinnosťou Európy je totiž slúžiť záujmom Washingtonu, svoje záujmy Washington presadzuje najmä cez časť bruselských lídrov a viacerých politikov na amerických výplatných listinách, ktorí svoju kariéru začínali v známych neziskovkách a občianskych združeniach, financovaných z rôznych zdrojov, za ktorými však takmer vždy možno nájsť americkú stopu.

Podnikateľské kruhy v Európskej únii však čoraz silnejšie protestujú proti americkému diktátu. Čoraz častejšie odmietajú predstavy proamerických politikov, ktorí sú na amerických výplatných listinách a ktorí sú ochotní kvôli záujmom USA obetovať záujmy vlastných materských krajín.

Podnikateľov v Európe pochopiteľne v prvom rade zaujíma ich zisk a nebaví ich neustále znášať ekonomické straty len preto, aby sa naplnili americké predstavy.

Podnikateľské kruhy by boli ochotné ísť aj do komprisu a nejaké straty zniesť, to by však Američania nesmeli vnímať európsky biznis ako nepríjemnú konkurenciu a prekážku, ktorá im bráni posilniť americké dominantné postavenie  v Európe.

Znechutení sú najmä Nemci, proti ktorým USA vytiahli naozaj množstvo špinavostí (VW, Deutsche Bank), pretože Američania chcú za každú cenu zabrániť fungovaniu Nord Stream 2 (lacnejší ruský plyn v Európe), Nord Stream 2 Washington vníma ako prípadný prvý krok Nemcov pri vymaňovaní sa nemeckej ekonomiky spod americkej závislosti.

Ešte v roku 2014 sa Američania aspoň kozmeticky a pred médiami snažili riešiť svoje kroky voči Rusku spoločne s “európskymi partnermi”. Od roku 2014 však ubehlo už 5 rokov, sankcie nielenže nefungujú tak ako by Američania chceli, ale Rusi nepríjemne zaskočili Američanov v Sýrii či vo Venezuele.

Američania nezvládajú fakt, že svet sa stal multipolárnym a nielen veľmoci ako Rusi, Čína a Irán, ale už aj krajiny nižšieho rangu ako Turecko, Sýria či Venezuela ostentatívne odmietajú plniť americké predstavy. Preto Američania zmenili rétoriku, maska bodrého amerického biznismena so širokým úsmevom sa nenávratne stratila, dnes Washington chrlí ultimáta a vyhrážky.

Zaujímavý a poučný je aj príklad ako sa takmer podarilo v posledných mesiacoch Američanom totálne zlikvidovať európsky hliníkový priemysel. Európska únia, ktorá je závislá od spolupráce s Ruskom mohla stratiť až 75 tisíc pracovných miest kvôli americkým sankciám voči ruským alumíniovým spoločnostiam Rusal a En+. Ťažko určiť, či Američania nedomysleli svoje kroky, alebo či svoje kroky podrobne plánovali.

Ak nedomysleli svoje kroky, svedčí to o tom, že už intelektuálne veľmi klesli, pretože nedokázali predvídať úplne elementárne skutočnosti a fakty, pritom Európania ich na tieto skutočnosti upozorňovali. Ak Američania svoje kroky plánovali, tak to možno vnímať ako dôkaz že boli ochotní obetovať bez najmenších problémov záujmy svojich partnerov v Európskej únii.

Dôvody, prečo tak Američania činili sú pochopiteľné – uškodiť Rusom, dostať pod tlak Čínu, zbaviť sa európskej konkurencie. Názory Európanov nie sú pre amerických politikov dôležité,  povinnosťou Európanov je plniť predstavy Washingtonu.

Odpor európskych podnikateľských kruhov je však čoraz silnejší,  nakoniec Európania prinútili Washington sňať sankcie z Rusalu a En+ a plány Washingtonu nevyšli. Ak by plány Washingtonu vyšli, malo by to veľmi negatívny dopad na európsky priemysel.

Je naozaj zaujímavé, ako rastie v európskych podnikateľských kruhoch odpor a nedôvera voči USA. A Američania namiesto toho, aby svoje vystupovanie zmenili, tlačia čoraz viac na pílu, takže odpor proti Američanom sa zvyšuje.

Podľa výskumu nemeckých odborníkov, po takmer 20 rokoch Nemci po prvýkrát považujú Američanov za väčšiu hrozbu ako Rusov a zaujali k USA výrazne negatívny postoj. Dokonca rastie počet Nemcov, ktorí sú presvedčení, že Američania pripravujú destabilizáciu európskych krajín za pomoci umelo vyvolaných konfliktov.

Nezabúdajme, že Nemecko je od roku 1945 viac ako 70 rokov pod okupačnou správou USA, Británie a Francúzska. Rusko nevníma Nemecko ako hrozbu a z východnej časti Nemecka sa už takmer pred 30 rokmi stiahlo. Záujemci, ktorí sa chcú bližšie oboznámiť s dôvodmi, prečo vnímajú Nemci Američanov čoraz častejšie ako hrozbu si môžu prečítať materiál Security Radar 2019.

Je zaujímavé sledovať ako takmer 70 rokov Európania preberali nekriticky informácie americkej CIA o sovietskej a následne ruskej hrozbe. Stačilo však od roku 2014 len 5 rokov amerického zúrivého nátlaku, násilného presadzovania amerických záujmov a situácia sa začína meniť. Európania (nielen Nemci) si čoraz jasnejšie uvedomujú, akú zákernú hru s nimi hrajú Američania a NATO, ktoré Washington vníma ako svoju zástupnú armádu, pretože sa Američania boja osamotení súperiť s Ruskom a Čínou.

Pritom by stačilo, keby Američania prestali vnímať svet ako bojisko. Lenže Američania bez vojen nedokážu existovať, vojny boli donedávna hlavným stimulom americkej ekonomiky. Dnes to už úplne neplatí, napriek rozpútavaniu vojen sa vnútorné problémy USA nestrácajú a naopak rastú. Pokusy Američanov znova destabilizovať celé oblasti za pomoci vojen s cieľom získať svetové zdroje pod svoju kontrolu a presadzovať vlastné  záujmy, vďaka rozhodnosti Rusov a Číňanov prestali fungovať.


Zdroj