Bratislava 9. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Verejnosť, a nielen na Slovensku, už niekoľko mesiacov sleduje trápnu a odpudivú kauzu prezidenta Andreja Kisku vo veci pozemku vo Veľkom Slavkove, pri ktorej Kiska za veľmi podozrivých okolností kúpil ukradnutý pozemok (písali sme o tom TU). Teraz vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré na prezidenta vrhajú ešte väčšie podozrenie

Na snímke prezident SR Andrej Kiska

Na verejnosť sa pred pár dňami dostala správa, že prezident Kiska prehodnotil svoj postoj vo veci pozemku vo Veľkom Slavkove: že sa s poškodeným majiteľom pozemku, popradským zubárom Jánom Francom z vlastnej iniciatívy stretol a prisľúbil mu, že sa nemieni odvolať voči verdiktu súdu, ktorý prehral, a že ho ľudsky chápe.

Mnohí sme si vtedy pomysleli, že si Kiska asi uznal chybu a možno náš dobrý anjel predsa len nie je taký arogantný ako sme si mysleli predtým, keď Franca jednoducho poslal do kelu, aby neotravoval. Mnohí sme si povedali, že ten Kiska možno predsa len má v sebe aspoň kúsok slušnosti.

Celá vec sa však javí opäť v inom svetle potom, ako vyšli najavo ešte ďalšie skutočnosti. Denník Pravda priniesol informácie (nájdete ich TU), že minulý týždeň obe strany dostali v uvedenej veci rozsudok, v ktorom sú uvedené fakty, z ktorých sa dá usudzovať, že v prípade išlo zrejme o vopred pripravenú machináciu. Vecou sa už má zaoberať aj NAKA.

Kiska tvrdí, že o podozrivých okolnostiach okolo pozemku nič netušil. Avšak podľa nových informácií sa Kiska na predmetný pozemok bol osobne pozrieť práve týždeň predtým, ako došlo k jeho odcudzeniu. A to samozrejme mení celú situáciu – ak je to pravda, potom niet najmenších pochýb o tom, že celá vec musela byť vopred pripravená a zinscenovaná s Kiskovou priamou účasťou.

Kiska tvrdí, že pôvodne zareagoval na inzerát na titulnej strane v Novom čase, lenže Pravda preskúmala všetky výtlačky Nového času z toho obdobia a žiadny taký inzerát nenašla.

Kiska tvrdí, že sprostredkovateľa predaja pozemku videl pri obhliadke prvýkrát v živote, lenže ten pracoval pre Kisku na stavbe jeho nebankoviek, na súde prezidenta oslovoval krstným menom a podľa týždenníka Plus 7 dní tento človek, ktorý údajne pracuje aj pre najväčších popradských mafiánov ako Reichel či Žemba, mal potvrdiť, že s Kiskom má dobrý vzťah.

Kiska tvrdí, že nepoznal firmu Agras, ktorá pozemok Francovi ukradla, lenže práve od nej Kiska aj priamo v rovnakom období kupoval iné nehnuteľnosti.

Kiska predtým tvrdil, že o Francovi nikdy nepočul a ani ho nevidel. Lenže ukázalo sa, že Francova a Kiskova mama spolu vyrastali a Kiskova rodina chodila k Francovi ako k zubnému lekárovi. Francov otec bol v Poprade známy povstalecký hrdina. Franc mal na pozemku aj po roku 1999 tabuľu, že pozemok je jeho, a to aj so svojím menom.

Pravda v tejto súvislosti konštatuje, že za krivú výpoveď môže hriešnik dostať až päť rokov nepodmienečne a za podvod, v závislosti od veľkosti škody, od dvoch do pätnásť rokov. S novými informáciami sa obrátila na Kisku, a hoci neodpovedal, nasledujúci deň skontaktoval Franca a utekal za ním s pokusom o udobrenie.

Z daného je možné dospieť k záveru, že s nezištnosťou psyché pána prezidenta to zrejme nebude až také horúce, ako sa chvíľu zdalo: Kiska dostal rozsudok, ktorého sa oprávnene zľakol a začal hasiť aspoň to, čo sa dá… Bývalý premiér Robert Fico to okomentoval, že prezident Kiska je podľa všetkého súčasťou pozemkovej mafie. Takéto tvrdé vyhlásenie predsedu najsilnejšej strany, že prezident štátu je zločinec, by za normálnych okolností bolo škandálom, na ktorý by prezident krajiny musel veľmi rázne zareagovať. Boli by toho plné všetky noviny od prvej až po športovú stranu.

Za normálnych okolností – myslí sa tým krajina, kde médiá píšu nestranne, a kde niektorí politici nie sú považovaní za štvanú zver a iní takmer nedotknuteľní. V tomto prípade sa však už ďalej mlčať nedá a zdá sa, že Kiska už sa dostal na listinu povolených terčov, ktoré sú určené na odpis. A Pravde slúži ku cti, že sa odvážila tabu prelomiť a spustila normálnu investigatívnu kampaň, na ktorú by pri jestvujúcom dôkaznom stave – za normálnych okolností – prezident mohol reagovať iba jediným prijateľným spôsobom: demisiou.

Ivan Lehotský