Aj 31 rokov po vzniku štátu nemáme oficiálne prezidentské bývanie

www.slovanskenoviny.sk/rss Adresy hláv štátov sú po desaťročia trvalé. Slovenská republika minulý rok oslávila 30-te výročie svojho... Príspevok Aj 31 rokov po vzniku štátu nemáme oficiálne prezidentské bývanie je zobrazený ako prvý na .

Aj 31 rokov po vzniku štátu nemáme oficiálne prezidentské bývanie

www.slovanskenoviny.sk/rss

Adresy hláv štátov sú po desaťročia trvalé. Slovenská republika minulý rok oslávila 30-te výročie svojho vzniku. Napriek tomu jej prezident nemá oficiálne sídlo, bývanie, v ktorom by mohol prijímať návštevy v menej formálnom prostredí. Existuje niekoľko miest, ktoré by prichádzali do úvahy, no je potrebné konečne vyriešiť aj tento vleklý problém. Nejde pritom len o reprezentáciu, ďaleko náročnejším orieškom je bezpečnosť hlavy štátu.

Kým Peter Pellegrini pred časom povedal, že zatiaľ je to pedbežná otázka, bezpečnostný analytik Juraj Zábojník pre denník Pravda hovorí, prečo to nie je také jednoduché. Aké sú možnosti, ktoré sa aktuálne pre prezidentské sídlo núkajú?

Treba to prediskutovať

Fakt, že treba klásť dôraz na bezpečnosť jedného z najvyšších ústavných činiteľov, vníma aj Peter Pellegrini, ktorý sa úradu prezidenta ujme v polovici júna. Preto je potrebné bývanie prediskutovať s Úradom pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR (ÚOÚČ).

„Incident v záhrade prezidentkinho rodinného domu ukazuje, že nič nemožno podceniť,“ uviedol. Zatiaľ tak bude nový prezident zrejme bývať vo svojom byte v komplexe Zuckermandel. Podľa Zábojníka sa však už existujúce súkromné bývanie prezidentov nedá dostatočne a efektívne zabezpečiť tak, aby spĺňalo všetko, čo je potrebné. „Po 43 rokoch v bezpečnostnej politike, keď som chránil pápeža či prezidentov na Slovensku aj v zahraničí, budem otvorený. Nie je to tak, ako by to malo byť, a ani to tak v objektoch, v ktorých bývajú, byť nemôže. Tým som povedal všetko,“ uviedol. Ani o svojom bývaní nemôže na sto percent hovoriť, ako o bezpečnom – nedokáže ho zabezpečiť technicky, materiálne, ani logisticky.

Aj prezidentský palác v minulosti už zažil vniknutie nepovolaných osôb. Pravda pripomína, že muž z Česka sa po prezidentskom paláci prechádzal v noci 25. júna 2016. Do objektu vnikol cez zamestnanecký vchod a poplach, ktorý spustil bol vyhodnotený, ako falošný. Posledný incident sa stal v marci tohto roku v dome prezidentky Čaputovej. Tu Zábojník hovorí, že ak takáto osoba preskočí plot a má zlé úmysly, môže do domu pokojne strieľať cez okná, čomu treba predísť.

„Aj kvôli takým incidentom, akým bol posledný incident z marca 2024, ktorý sa udial v areáli pred domom pani prezidentky, je dôležité, aby mali traja najvyšší ústavní činitelia pridelené štátne rezidencie, ktoré by zabezpečovali adekvátnu úroveň ochrany,“uviedol pre Pravdu ÚOÚČ. Ten pritom nemá slovo pri výbere miesta, je však požiadaný o bezpečnostné stanovisko.

Bezpečnostný analytik za ideálny považuje jeden komplex budov na bezpečnom mieste, kde by ÚOÚČ vedel zabezpečiť ochranu pre všetkých troch najvyšších ústavných činiteľov a ich rodiny.

„V tomto objekte musí byť vytvorený celý komplex technických sofistikovaných bezpečnostných opatrení. Musí byť chránený v prostredí, kde bude zahŕňať priestor ochrany tak vzdušný, ako aj priestor niekoľko metrov alebo kilometrov od miesta rezidencií,“vysvetlil odborník.

Ani vetroň, ani dron

„Po prvé sú to takzvané betónové zátarasy, aby nejaký šialenec neprerazil bránu a nevnikol do objektu, čo by nakoniec nemusela zvládnuť ani ochranka. Ďalšia vec je ochrana objektu – obyčajne sa robia železné ploty do určitej výšky, ktoré sú zabezpečené technicky, materiálne aj vizuálne tak, aby sa cez tento plot nedostala osoba, ktorá chce narušiť objekt,“ povedal pár príkladov s tým, že mnohé opatrenia kvôli bezpečnosti zverejniť nemôže. Priblížil, že potrebná je aj protivzdušná obrana – nad takýmto územím nesmú lietať vrtuľníky, vetrone, lietadlá, či drony. Lebo aj dron už by mohol preniesť 2-3 kg trhaviny.

„Pýtam sa, ako by chceli to všetko zabezpečiť pri nejakej vile, ktorú kúpili pred niekoľkými rokmi, a vidíme, v akom stave je,“ uviedol na margo vily.

Obmedzené možnosti

Zábojník načrtol nákup vily ešte spred Čaputovej nástupu do úradu. Tento nákup za problematický označil aj Najvyšší kontrolný úrad. Upozornil na to, že vila Kanceláriu prezidenta dlhodobo zaťažuje a upozornil na potrebu aktívnej realizácie uznesenia vlády. Či považuje vilu za problém v hospodárení aj teraz, úrad Denníku Pravda neodpovedal.

Okrem niekoľkých nehnuteľností (na Mudroňovej, Gorazdovej, či na Čmelovci v bratislavskom Starom meste) sa ako o možnom reprezentatívnom priestore uvažovalo aj o kaštieli v Rusovciach. Ten je aktuálne vlastníctvom Úradu vlády, no je neobývateľný. Jeho rekonštrukcia je v nedohľadne.

Facebook – Robert Majo Portfolio | Rusovce kaštieľ

hlavnydennik.sk

Príspevok Aj 31 rokov po vzniku štátu nemáme oficiálne prezidentské bývanie je zobrazený ako prvý na .