Bratislava 27. júla 2019 (HSP/Roman Bednár/Foto:Screenshot:YouTube)

Jeho učený priateľ Malek ibn Omar, ktorého spoznal krátko po svojom príchode do Bagdadu a ktorý bol jedným z najvýznamnejších dervišov v kalifovom meste a zároveň aj správcom jednej zo štyroch najdôležitejších mešít Bagdadu, mu vysvetlil tajomstvo úžasného rozmachu mesta

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Porozprával mu, že Bagdad dosiahol svoj nevídaný blahobyt a zároveň zažil aj nikdy predtým takú nevídanú stavebnú a architektonickú zmenu ako za čias slávneho kalifa Al Mamuna, syna iného významného kalifa, menom al Rašid.

V časoch Al Mamuna bolo v Bagdade až 27 000 luxusných verejných kúpeľov. V tom istom čase bolo Konštantinopole len okolo sto podobných zariadení. Za Mamuna bolo vybudovaných z uvedeného počtu kúpeľov viac ako 10 000.

Cez mesto neustále prechádzali veľké bohaté karavány, z ktorých početné prichádzali až z najvzdialenejších miest Ázie a pokračovali ďalej na svojej ceste do severnej Afriky a dokonca niektoré aj do Španielska. Bagdad sa tak stretával a konfrontoval s každým druhom luxusu vtedajšej civilizácie a aj z toho dôvodu sa stal obchodným i kultúrnym stredobodom sveta.

Malek, ako príslušník sporného islamského rádu dervišov však nenávidel z celej duše extrémny luxus, ktorý so sebou prinášal aj veľa nespravodlivosti a sklamania pre tých, ktorí si ho nemohli dovoliť. Verejne kritizoval nesmierne rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Poukazoval vo svojich rečiach na to, že ani Korán a ani sám Mohamed niečo také nepripúšťajú a že každý, kto má veľa, musí zo svojho majetku odovzdať časť nemajetným a biednym. Preto nebolo divu, že bol tŕňom v oku veľkých boháčov i zámožných občanov.

***

Abasidskí kalifovia, ktorých dynastia vládla v Bagdade, keď tam bol Anastázius, boli neobyčajne tolerantní, veľmi otvorení svetu a cudzím vplyvom, a to predovšetkým vtedy, keď zbadali, že boli užitočným prínosom pre mesto. A Bagdad sa priam dychtivo a žiadostivo, plný zvedavosti dával ovplyvňovať cudzími kultúrami a občas aj cudzími náboženstvami.

V tomto smere bol vtedajší bagdadský islam celkom iný ako kresťanstvo, ktoré bolo veľmi silne pripútané na svoje tradície a na svoj kult a prísne ich strážilo pred inými vplyvmi, a tak sa postupne vyvinulo na náboženstvo, ktoré najviac operovalo s dogmami.

Bagdad čerpal veľmi veľa z tradícií prastarej perzskej rezidencie, z Ktesifonu, a tak sa islam internacionalizoval. Bohatstvo a prepych, ktoré vládli v kalifovom paláci boli rozprávkové a až vo vzdialenej Európe o tom kolovali nespočetné chýry a domnienky.

Najmä kupci a vysokí hodnostári ríše sa snažili napodobniť vo svojich palácoch a vilách niečo z veľkolepého paláca kalifa. Odievali sa do hodvábu a brokátu, pretkávaného zlatom a striebrom.

Voňavkovali si šaty, vlasy i bradu a pravidelne navštevovali kúpele – čo bolo v Európe takmer neznáme.

V čase, keď Anastázius prišiel do Bagdadu, tak veľký a legendárny kalif Harún al Rašid (ktorý sa neskôr stal ústrednou postavou svetoznámej knihy arabských rozprávok Tisíc a jedna noc) bol mŕtvy už niekoľko desaťročí.

Bol to práve al Rašid, ktorý položil základný kameň pre neskoršie obrovské bohatstvo Bagdadu. Harún bol súčasníkom franského kráľa, Karola Veľkého a vládol obrovskej ríši, ktorá bola na podstatne vyššej úrovni ako všetky kráľovstva v Európe, z ktorých bola najvýznamnejšia práve Franská ríša. Ríša kalifa Harúna sa rozprestierala od Indie až po Gibraltár.

Ale jeho syn sa stal ešte významnejším vládcom ako bol jeho otec a nikto nevykonal pre Bagdad tak veľa ako on. Pre Al Mamuna, Rašidovho syna neexistovalo nijaké umenie a nijaké vedecké odvetvie, s ktorým by sa nebol zaoberal.

Kým za života jeho otca sa na kalifovom dvore stretávali predovšetkým filozofovia a básnici , tak jeho syn okrem nich pozýval na rozhovory a diskusie aj astronómov, matematikov a lekárov.

Aj v oblati ponímania náboženstva sa Mamun značne odlišoval od Rašida. Lebo Rašid k sebe pozýval len učencov Koránu, ale jeho syn si k diskusiám teologického charakteru pozýval aj kresťanských učencov, židovských rabínov a aj vyznávačov a exegétov staroperzského náboženstva Zaratustru.

Osvietenejší panovník ako Al Mamun vo vtedajšom svete neexistoval. A trvalo niekoľko storočí, kým sa aj kresťanská Európa mohla pýšiť v osobe nemeckého cisára Friedricha II., z dynastie Stauferovcov, podobnou osobnosťou.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

71. časť si môžete prečítať TU

72. časť si môžete prečítať TU

Vážení čitatelia, Hlavné Správy sú v zúrivej ekonomickej vojne s liberálnym establišmentom. Podporte nás a pomôžte nám vybojovať zápas o konzervatívne hodnoty. Vážime si každé euro.


č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj